Ružová voda

O vode

Ružová voda je vodný destilát (hydrolát) z čerstvých lupeňov ruže damascénskej. Obsahuje prchavé a vonné látky z ruží, ktoré sú rozpustné vo vode. Pre svoje výrazné antibakteriálne účinky sa ružová voda nemusí stabilizovať žiadnymi konzervačnými látkami, napriek tomu, že je to čistý vodný roztok bez alkoholu.

Ružová voda je excelentná hypoalergénna pleťová voda s čistiacim a tonizujúcim účinkom na všetky typy pleti. Udržiava pH pokožky, stimuluje regeneračné procesy, má protizápalové účinky pri akné a nadmernom slnení. Zachováva hladkú a elastickú pokožku. Jej upokojujúce vlastnosti sú využiteľné aj pri očných kúpeľoch na „unavené oči“ a ochabnuté viečka. Je vhodná i na kozmetickú masáž pleti.

Ružová voda

Keď sa povie ružová voda, ľudia prikyvujú, áno, poznáme, neskôr, že počuli, nakoniec ju však nikto ešte nechutnal. Ženy ju používajú najmä na pleť, o varení toho veľa netušia. Len ozajstní fajnšmekri vedia, že sa používa aj do orientálnych cukroviniek. V nich je jej prítomnosť nenahraditeľná a jedlo nenapodobiteľné.

Ružová voda je naozaj z ruží, presnejšie z ružových lupeňov a vody, ktorá sa získava ich destiláciou. Na výrobu sa používa špecifický druh ruží, zbieraný len v ranných hodinách, keď majú ruže najsilnejšiu vôňu. Ruže majú ružovú farbu, voda z nich je však priehľadná, silno aromatická.

História

Záznamy vravia, že pestovanie ruží na účely lúhovania ich lupeňov v olivovom oleji na to, aby sa z nich dal získať ružový olej, sa začalo už v 1. storočí nášho letopočtu.

Pestovanie ruží bolo výsadou Perzie. Až okolo 7. storočia sa začalo s destiláciou, teda s výrobou ružovej vody. Tak to išlo niekoľko storočí, až do pádu Byzancie v 14. storočí. Turci preniesli pestovanie ruží do oblasti Turecka a Bulharska. Peržania si ružovú vodu veľmi cenili a používali ju na liečbu, ale aj v kulinárstve. Obľuba vody sa do Európy dostala pomerne neskoro, koncom 1. polovice 19. storočia. V moslimských krajinách sa používa na obrady dodnes, najmä v spojitosti s očisťovacími praktikami.

Využitie

Ružová voda sa používa v kozmetickom priemysle pri výrobe pleťových vôd a na výrobu parfumov, tiež v medicíne, liečiteľstve a na varenie, najmä pri výrobe orientálnych cukroviniek, ako sú halva, gulab jamun (vyprážané guľky, chuťou podobné našim šiškám, máčané v sirupe z cukru, vody a s pridaním ružovej vody), už aj u nás známej baklavy alebo ryžového dezertu. V medicíne sa používa hlavne pre antibakteriálne a antiseptické účinky, na čistenie pleti, liečbu akné. Má pozitívny vplyv na psychickú pohodu, pôsobí antidepresívne a upokojujúco. Tiež sa používa na liečenie chorôb srdca, stresu a nervového vypätia. Je výnimočná tým, že neobsahuje alkohol a výborne hydratuje pleť.

Výroba

Ružová voda sa kedysi vyrábala destiláciou v medenej nádobe, v Bulharsku nazývanej dulpan, nad ohňom. Navrchu k nej bola pripevnená medená rúrka smerujúca dolu, aby zachytila v nej zrážajúcu sa paru do zbernej nádoby.

V Iráne sa chladila len zberná nádoba, v Bulharsku sa chladila kondenzačná rúrka. Bulharská ružová voda tak dosahovala vyššiu kvalitu. V Ománe sa napriek veľkému dopytu po ružovej vode zachovala práve táto tradičná výroba. Do nádoby, ktorá mala pri dne šírku asi 80 cm a pri vrchu asi 20 cm, sa nasypalo 12 kg ružových lupeňov pozbieraných medzi 5. a 11. hodinou rannou a zaliali sa asi 40 litrami vody. Nad ohňom sa nádoba postupne zahrievala až do varu, odtiaľ saodparená a skondenzovaná voda dostávala do zbernej nádoby. Tak sa do zbernej nádoby dostalo aj trocha ružovej silice - attaru. Silica bola veľmi vzácna a používala sa do parfumov. Keď nastal po nej veľký dopyt, napadlo niekomu predestilovať vzniknutú vodu ešte raz, a tak sa získal kvatitný ružový olej získaný stopercentnou destiláciou, takzvané bulharské ružové Otto. Pri druhej destilácii sa totiž do attaru dostali aj ostatné zložky, ktoré boli dovtedy rozpustené v ružovej vode z prvej destilácie.